KAPUŠANY
Kapušany ležia na križovatke krajinských ciest. Z trasy Prešov - Bardejov sa tu oddeľuje vetva smerujúca na východ do údolia Tople. Pri Kapušianskej bráne sa z iniciatívy panovníka už v 12. storočí zaviedlo vyberanie mýta. V roku 1410 boli Kapušany v kráľovskej kancelárii vedené ako mestečko, pretože sa tu konali trhy. U kráľa Žigmunda to vymohol zemepán Andrej de Kapy.
Nad obcou sa na strmom andezitovom brale už po stáročia vypína Kapušiansky hrad - dnes národná kultúrna pamiatka, ktorá je súčasťou prírodnej rezervácie Kapušiansky hradný vrch a susedí s ďalšou prírodnou rezerváciou Fintické svahy. Zachovaná zrúcanina stredovekého hradu, ktorá sa v súčasnosti intenzívne obnovuje pre potreby vidieckeho cestovného ruchu, ponúka nádherné pohľady z novovybudovanej vyhliadkovej veže na okolitú šarišskú krajinu. Hrad je preto obľúbeným cieľom nenáročných rodinných výletov.
Ďalším lákadlom stále väčšieho počtu návštevníkov sú podujatia organizované obcou a jej partnermi na nádvorí hradu, v podhradí aj na amfiteátri v historickom parku uprostred Kapušian /Návrat rytierov na hrad Kapušany, Kapušianske folklórne dni a mnoho ďalších v rámci Kapušianskeho kultúrneho leta/.
Všetky turistické zaujímavosti a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, ktoré ponúka pohorie Stráže a okolie Prešova a Kapušian, môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne.
HISTÓRIA
Pri Kapušianskej bráne sa z iniciatívy panovníka už v 12. storočí zaviedlo vyberanie mýta.
Od r. 1212 boli od poplatkov oslobodení len poddaní kláštora Križovníkov v neďalekom Chmeľove a od roku 1332 mešťania z Hanušoviec nad Topľou.
V r. 1410 boli Kapušany v kráľovskej kancelárii vedené ako mestečko, pretože sa tu konali trhy. U kráľa Žigmunda to vymohol zemepán Andrej de Kapy. Trh sa konal každú stredu a v roku 1418 kráľ povolil jarmok aj na sviatok sv. Martina a aj každú ďalšiu nedeľu. V tomto zmysle boli Kapušany jedinečným mestečkom v rámci celého Šariša.
Obyvatelia Kapušian sa živili prevažne ako roľníci. V 15. a 16. stor. tu žilo aj niekoľko rodín remeselníkov a rodina miestneho zlatníka. Kvôli zvyšovaniu poddanských povinností však mnoho sedliakov opúšťalo svoje pozemky. Z časti sedliakov sa stali želiari - najchudobnejší poddaní.
Veľkosť Kapušian závisela od počtu sedliackych a želiarskych domácností. V r. 1600 stálo v Kapušanoch 55 obytných poddanských domov. Ak predpokladáme, že v jednom dome žilo priemerne 6 ľudí, tak obec mala v tom čase okolo 330 obyvateľov. Koncom 16. stor. mali Kapušany kostol, faru, krčmu, školu a mlyn.
V 17. stor. väčšinu obyvateľov tvorili želiari. Mnohé pozemky boli opustené a neobrábané. V druhej polovici storočia sa Kapušany stali bojiskom medzi povstaleckým vojskom Imricha Tökölyho a cisárskym vojskom pod vedením veliteľa Schultza.
Hlavným znakom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce v 18. stor. bol návrat sedliakov a zvýšenie ich podielu medzi poddanými. Povinnosti kapušianskych poddaných voči zemepánom v 17. a 18. stor. neboli /až do roku 1772/ stanovené písomne - tradovali sa podľa požiadaviek zemepánov a miestnych zvyklostí.
Zmenilo sa to až zavedením tzv. tereziánskeho urbáru - nariadenia Márie Terézie z roku 1767, ktoré upravovalo jednotne v celej krajine vzťahy medzi zemepánmi a poddanými.
V Šarišskej stolici jeho platnosť nastala v roku 1772 a podstatne zmenil povinnosti poddaných. Pribudlo síce platenie daní, ale znížil sa počet povinných pracovných dní. Dôležitou skutočnosťou bolo aj to, že tereziánsky urbár bol záväznou normou nielen pre poddaných, ale aj pre zemepánov. Platnosť jeho ustanovení trvala až do zrušenia poddanstva v r. 1848.
V roku 1786 sa uskutočnilo prvé sčítanie obyvateľov. Kapušany mali vtedy 628 obyvateľov a 94 domov. Z ďalšieho súpisu domácností v r. 1828 sa dozvedáme, že v Kapušanoch žilo 946 obyvateľov, ktorí obývali 139 domov. Boli to prevažne slovanskí obyvatelia. Dnes majú Kapušany vyše 2000 obyvateľov a sú všestranne rozvinutou obcou.
Kapušiansky hrad
Nad obcou Kapušany sa vypína národná kultúrna pamiatka - zachovaná zrúcanina stredovekého hradu zničeného v 18. storočí - dnes veľmi pekný cieľ rodinných výletov.
Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strielni a portálov. Zachovali sa aj konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy. Je možné identifikovať miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet /ako v jednom z mála hradov/, kde sa pri rekonštrukčných prácach našiel mešec peňazí. Na hradbách sú strieľne so širokou špaletou.
Hrad postavil v rokoch 1410-12 Andrej de Kapy. Stojí na zvyškoch hradu z konca 13. stor. Na jeho mieste sa predpokladá staré slovanské hradisko. Andrej de Kapy bol budínsky mešťan, ktorý sa príbuzenskými zväzkami a panovníkovými donáciami dostal do šľachtického stavu.
Ako úradník soľného regálu sa zapojil do riešenia finančných záležitosti kráľa Žigmunda /v r. 1405-16/, ktorý ho za to odmenil majetkami v Šariši.
V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom hrad v druhej polovici 16. stor. opravili a opevnili, nezohral však v tomto smere žiadnu úlohu.
V roku 1685 hrad obsadilo povstalecké vojsko Imricha Tökölyho. V tom istom roku ho však dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. stor. sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ protihabsburských vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil.
Vdova po Gabrielovi z Kapušian - Eva Gergelakyová - dala v roku 1712 hrad provizórne opraviť, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia uhorského snemu vypálili, aby sa nestal centrom protihabsburského povstania. Odvtedy nebol už nikdy obývaný a postupne chátral.
V rokoch 1975-76 bol na hrade pod vedením Michala Slivku realizovaný archeologický výskum. Archeologickým aktivitám sa tu venoval aj rímskokatolícky kňaz Juraj Macák.
Od r. 2012, takmer po tristo rokoch, prebiehajú práce na obnove hradu. Realizuje sa archeologický výskum /Mária Kotorová, Peter Šimčík/, boli zakonzervované múry hospodárskych budov a sprístupnená severozápadná budova, ktorá dostala "zelenú" strechu. V tejto klenbovej miestnosti sa pripravuje expozícia nálezov a ďalšie tematické výstavy.
Najvyššia západná veža vďaka rekonštrukčným prácam plní dnes funkciu vyhliadkovej veže, ktorá ponúka nádherné panorámy šarišskej krajiny, pričom za jasného počasia možno dovidieť až na vrcholky Vysokých Tatier. Pri vstupe do hradu je informačné centrum so suvenírmi a občerstvením.
Obľúbené sa stali aj podujatia organizované každoročne na nádvorí hradu /napr. Návrat rytierov na hrad Kapušany/. Svoje umenie tu predvádzajú skupiny šermiarov, divadelníkov, sokoliari aj remeselníci.
Pôsobivé je tiež osvetlenie hradu, ktoré v okamihu zmení hradnú zrúcaninu na atraktívnu krajinnú dominantu.
Prírodná rezervácia
Kapušiansky hradný vrch
Kapušiansky hradný vrch je prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1980 na rozlohe 18,1 ha. Leží v katastrálnom území obcí Kapušany a Fulianka. Nadväzuje na susediacu prírodnú rezerváciu Fintické svahy.
Andezitový hradný vrch je porastený teplomilnými lesmi aj lesostepmi.Sú významným botanickým náleziskom s pozoruhodnou flórou, ktorá je v systéme vyvrelín Slanských vrchov najcennejšia. Ide o najsevernejšie vysunutý ostrov reliktnej xerotermnej vegetácie, kde má mnoho druhov severnú hranicu svojho rozšírenia.
Vznik rezervácie súvisí s tektonickým vývojom, ktorého vyústením v neogéne boli intrúzie /prenikanie magmy do zemskej kôry/ rozsiahlych andezitov.
Takmer 100 % chráneného územia pokrývajú lesy. Plošne sú najviac zastúpené bukové a jedľovo-bukové lesy. Vegetácia na južných svahoch je podobná ako na Fintických svahoch. Na trávnatých svahoch pod zrúcaninou Kapušianskeho hradu môžete obdivovať kosatec uhorský a dokonca aj poniklec. V blízkosti hradného areálu sa nachádzajú rozsiahle porasty chráneného klokoča perovitého.
V rezervácii platí 5. stupeň ochrany, preto je tu potrebné dodržiavať zákaz pohybu mimo vyznačených turistických chodníkov, zákaz zberu plodov a rušenia pokoja živočíchov.
Amfiteáter v Parku sv. Cyrila a Metoda
V centre obce pri štátnej ceste 1/18 sa nachádza pozostatok parku niekdajšieho kaštieľa, ktorý patril veľkostatkárovi Ardovi - dnes je to kultúrno-spoločenský areál s amfiteátrom plný nádherných stromov a vtipných drevených skulptúr, ktoré potešia a pobavia malých aj veľkých. Nájdete tu aj detské ihrisko, tenisový kurt a kaviareň.
V parku sa konajú rôzne podujatia v rámci Kapušianskeho kultúrneho leta /napr. Kapušianske folklórne dni/, koncerty známych skupín a sólistov, letné kino, školské akadémie.
CIRKEV
Rímskokatolícka farnosť
sv. Martina z Tours
Do Farnosti Kapušany patria filiálne obce Lada, Lipníky, Nemcovce, Fulianka, Šarišská Poruba a Trnkov.
Farský úrad:
Námestie sv. Martina 15
082 12 Kapušany
051 79 41 748
Kňazi vo farnosti:
doc. JCDr. PaedDr. Jozef Marčin PhD. - farár
ThLic. Štefan Oslovič PhD. - kaplán
marcin.jozef@rimkat.sk
Kostol sv. Martina z Tours
Rímskokatolícky kostol sv. Martina pochádza z roku 1798 a je národnou kultúrnou pamiatkou.
V roku 1796 sa bratia Jozef a Gabriel Kapyovci, patróni obce, rozhodli pre výstavbu nového kostola. Trvala dva roky. Kostol bol slávnostne vysvätený 2. novembra 1798 na sviatok sv. Martina a jemu bol aj zasvätený, rovnako ako pôvodný kostol. Posviacku vykonal prešovský dekan Alexander Vitlinszky.
Kostol je postavený v klasicistickom slohu s použitím zvyškov stavby starého kostola. Má jednu hlavnú loď. V zadnej časti kostola sa nachádza chór, pod ním je vstupná časť a nad ním dvojposchodová veža.
V roku 1949 bola pri Kostole sv. Martina posvätená kaplnka so sochou Panny Márie. Vytvorili ju kamenári, rodáci z Kapušian, ktorí pracovali vo firme Lanna na výstavbe železničnej trate.
Zo zbierok veriacich a z darov dobrodincov bol kostol počas svojej histórie viackrát opravovaný.
Cirkevný zbor Aleluja
Cirkevný spevácky zbor Aleluja sa sformoval pod vedením Ľudmily Kreheľovej v roku 1991 pri chráme sv. Martina v Kapušanoch a od toho času pravidelne prispieva k obohateniu bohoslužieb.
Zbor tvorí približne 30 ľudí, mužov aj žien, rozdelených do 4 hlasových skupín. V repertoári majú okolo 100 skladieb, ktorými sa prezentuje pri bohoslužbách v chráme sv. Martina, ale aj pri cirkevných slávnostiach vo filiálnych obciach.
Repertoár sa postupne vyvíjal od jednoduchších piesní po náročnejšie kompozície rôznych štýlových období, od renesancie až po súčasnosť. Spievajú skladby Palestrinu, Bacha, Händla, Beethovena, Mozarta, Brucknera, Schuberta, Bellu, Suchoňa, Andrašovana, Franzena, no i mnohých menej známych autorov.
V roku 2007 vydali CD nosič s nahrávkami skladieb z celého cirkevného roka.
Mužská spevácka skupina Glória
Vznikla v roku 1995 na podnet Pavla Germušku v zostave 4 mužov s hudobným doprovodom akordeonu. Zameriavali sa na vianočné koledy. Navštevovali chorých a starých ľudí, aby im spríjemnili Vianoce.
Skupina sa počas ďalších rokov rozrastala o ďalších mužov, spevákov aj hudobníkov. Momentálne ju tvorí 12 členov, 6 spevákov a 6 hudobníkov.
Každoročne sa prezentujú vo farskom kostole sv. Martina z Tours pred polnočnou sv. omšou 30 minútovým blokom kolied.
Počas Vianoc navštívia okolo 170 rodín a z výťažku, ktorý takto získajú, kupujú vence a sviece na hroby zosnulých kňazov, ktorí pôsobili v kapušianskej farnosti...
ĽUDIA
Folklórny súbor Kapušančan
V roku 1969 založila milovníčka folklóru pani Luterančiková spevácku skupinu, ktorá sa snažila obnoviť ľudové tradície v obci. Postupne sa počet spevákov, ktorých doprevádzala harmonika, rozrástol na 22.
V roku 1982 dostala skupina názov Kapušančan a v roku 1986 sa rozšírila o mládežnícky tanečný kolektív, ktorého choreografmi boli manželia Mária a Vendelín Frimerovi, a o trojčlennú ľudovú hudbu.
12. septembra 1987 po prvý krát prešiel obcou na "drabiňakoch" kompletný súbor Kapušančan pod vedením Pavla Germušku. Súbor sa rozrástol na 50 členov a účinkoval až do konca roku 1990.
Po 5 - ročnej odmlke súbor obnovil svoju činnosť s novými členmi a pod novým vedením /manželia Palovičovci/ v októbri 1995 pod názvom Detský folklórny súbor Kapušančan. Jeho zriaďovateľom sa stal Obecný úrad. Sformovala sa aj ľudová hudba, ktorá mala v tom čase 8 členov. Ich spoločné snaženie vyvrcholilo premiérovým vystúpením 8. júna 1997 v školskom parku v Kapušanoch.
FS Kapušančan združuje deti, mládež a dospelých z Kapušian a okolia vo veku od 6 rokov. Je zameraný prevažne na interpretáciu folklóru s vyššou štylizáciou.
Momentálne prezentuje folklór z regiónov Šariš a Zemplín. V repertoári má aj rómske a rusínske tance. V programe sa striedajú veľké a menšie tanečné formácie, hudobné čísla so sólovým spevom a hudobné čísla bez spevu.
Umelecké a organizačné vedenie:
Vedúci súboru: Ing. Marko Husovský
Tanečný pedagóg: Jozef Dvorščák,
Vedúci hudobnej zložky: Mgr. Peter Germuška
Krojárky: V. Hudáková a L. Dobronská
Kronikár: Magdaléna Trenčanská
Jozef Rentka
Narodil sa 17. septembra 1936 v Kapušanoch. Vyštudoval Strednú školu ekonomickú v Prešove a 36 rokov pracoval ako ekonóm v zdravotníctve. Väčšinu života prežil v Bardejove, v súčasnosti žije znova v rodnej obci.
Od roku 2013 vydal 6 básnických zbierok: Postrehy, Miniatúry venované láske, Fragmenty lásky, Sonety lásky, Som láska, som všade a Postrehy II.
Čerešenka
Detský folklórny súbor Čerešenka pôsobí pri základnej škole pod vedením Marty Sirotňákovej. 40 členný súbor sa venuje prezentácii ľudových zvykov zo šarišskej oblasti.
V poslednom období sa dostali do širšieho povedomia na viacerých súťažiach a prehliadkach.
Spolok šarišských šermiarov SARUS
Spolok bol založený ako občianske združenie v roku 1997 s cieľom poznávať, nacvičovať a predvádzať hrané fragmenty z dejín európskeho vojenského umenia.
V začiatkoch sa venovali stredoveku, neskôr aj ďalším obdobiam, napr. antike. Pri svojich vystúpeniach predvádzajú žonglovanie, ohňovú šou, rôzne kaskadérske kúsky aj jazdenie na koni.
V skupine sa doteraz vystriedalo približne dvesto mladých ľudí, ktorí účinkovali nielen pre domáce, ale aj zahraničné publikum /Dánsko, Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Chorvátsko/.
Kapušanske richtaroše
Mužská spevácka skupina Kapušanské richtaroše vznikla v r. 1998 a po prvýkrát verejne vystúpila pri príležitosti 750. výročia vzniku obce Kapušany. Odvtedy vystupovala v mnohých dedinách a mestách našej vlasti, ale aj v susednom Poľsku, kde ľudovými, slovenskými a príležitostnými piesňami prinášali radosť prítomným divákom.
Skupinu tvorí 10 mužov. Umeleckým vedúcim je Dr. František Tkáč.
V roku 2014 vydali už tretie CD pod názvom V Kapušanoch už tancujú.