KLENOV
História Klenova sa začína písať niekedy po tatárskom vpáde do našich krajov /1241/ a možno aj skôr. Ľudia sa tu živili drevorubačstvom, povozníctvom uhlia, rudy a dreva pre Rolovu Hutu, pálením vápna, dreveného uhlia, tkaním plátna, výrobou mlynských kameňov. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno na predaj a šili krpce.
Extravilán obce tvorí geografickú križovatku viacerých cestných smerov: z Klenovského vrchu sa dolu Bystrým dostaneme až na Spiš do Margecian, dolu Braniskom do obce Hrabkov, cez Doliny vedie cesta do Prešova, cez Malú dolinku chodili naši predkovia do Kvačian a cestou od chotára sa dostaneme do neďalekých Miklušoviec.
Dominantou obce je gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky /1370/. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1993. Pri chráme je pamiatkovo chránená drevená zvonica z roku 1742.
V blízkosti obecného úradu je tenisový kurt a detské ihrisko pre najmenších. Hospodársky dvor tvorí zázemie pre chov oviec a produkciu ovčieho syra. Z rázcestia Staré Bystré vedie lesná cesta krásnym lesným porastom až na Čarnu horu /pohorie Čierna hora/, ktorá predstavuje raj pre hubárov a zberateľov lesných plodín /čučoriedky, maliny/. Staré Bystré je aj miestom, kde sa uprostred nádhernej prírody nachádza ubytovacie turistické zariadenie chata Klenov. Časti Bystré, tesne na hranici Šariša a Spiša, dominuje budova starej horárne.
Obec, jej bezprostredné okolie a pohoria Čierna hora a Šarišská vrchovina ponúkajú ešte mnoho ďalších turistických zaujímavostí a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, ktoré môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne.
HISTÓRIA
Prvé písomné zmienky o Klenove sa rôznia. Historici zachytávajú prvú písomnú zmienku v roku 1330, keď sa spomína ako farnosť Clencberk (Clemberc).
Táto zmienka súvisí s nariadením panovníka, podľa ktorého uhorské duchovenstvo platilo pápežskej kúrii desiatky, na čo mali dohliadať majitelia poddanských dedín. V údolí Sopotnice to boli šľachtici z drienovského hradu.
Podľa farských záznamov tu bola založená fara už v 12. storočí. Malá osada mohla vzniknúť v 10. storočí alebo ešte skôr. V tom čase bol vybudovaný aj menší hrad na mieste, ktoré sa dodnes volá Hradisko. V roku 1332 drienovský zeman Kajul predal šľachticovi Viliamovi Drughetovi dediny Sedlice, Miklušovce a Klenov.
Názov obce sa počas histórie niekoľkokrát zmenil - 1330 - Clenberk, Clemberk, 1386 - Sopothnicha, 1786 - Klembeg,
1920 - Klembrak, 1927 - Klembarok, 1948 - Klenov.
Najviac obyvateľov /651/ sa uvádza pri sčítaní ľudu z roku 1961. V roku 1991 to bolo už len 279 obyvateľov.
Prameň Sopotnica
Obec Klenov sa nachádza v údolí, kde sa zlievajú viaceré pramene potoka Sopotnica. Miesto v severozápadnej časti obce, kde vyviera hlavný prameň, sa nazýva Pod Lipovú a poskytuje nádherné pohľady do širokého okolia.
Dĺžka Sopotnice je 15,5 km a medzi Kysakom a Veľkou Lodinou sa vlieva do Hornádu. Na Sopotnici bolo vybudovaných niekoľko vodných mlynov /napr. v Miklušovciach/.
Roháčka
Klenov je ideálnym východiskom výstupu na Roháčku /1028,5 m n. m./, najvyšší vrch pohoria Čierna hora. Výhľad z nej nie je dobrý kvôli hustému porastu. Nájdete tu vrcholovú knihu v nerezovej schránke.
Čierna hora
Vynikajúci výhľad však poskytuje neďaleký skalnatý vrch Čierna hora /1 024 m n. m./, kde je osadený kríž. Za dobrej viditeľnosti ponúka nádherné pohľady na vzdialené Vysoké Tatry a Slanské vrchy, či na bližšiu Kojšovskú hoľu a Šarišskú vrchovinu.
CIRKEV
Gréckokatolícka farnosť
Ochrany Presvätej Bohorodičky
Farský úrad:
Klenov 52
051 778 22 88, 0903 630 845, 0944 343 367
farnost.klenov@gmail.com , klenov@grkatpo.sk
Správca farnosti:
Mgr. Patrik Palčo
Filiálky:
Brežany - Chrám sv. Lukáša, 1726 /NKP/
Kvačany - Chrám sv. Michala archanjela, 1796
Jurisdikčné územie:
Bajerov, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Kojatice, Krížovany, Ondrašovce, Ovčie, Rokycany, Široké, Víťaz, Žipov
Farský chrám
Ochrany Presvätej Bohorodičky
V strede obce sa nachádza ranogotický gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1370. Chrám bol 5. novembra 1993 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho dominantnou súčasťou je drevená zvonica z roku 1742, v ktorej sa nachádzajú zvony Cyril a Metod z roku 1648 a z roku 1918. Je na nich latinizovanou formou rusínčiny napísané: "Dar Josifa Cmora i Klembarskych virnikov."
Chrám bol upravovaný v 16. a 18. storočí a v roku 1913, kedy bol interiér dotvorený maľbami akademického maliara Mikuláša Jordána. Pribudol ikonostas a v roku 1914 lavice.
Všetky náklady financoval barón Emericius /Imrich/ Ghillányi z Fričoviec /1860-1922/. Jeho rodový erb sa nachádza na ikonostase nad carskými dverami ako i na ľavej prednej lavici. Imrich Ghillányi bol šarišským županom, v rokoch 1913-17 bol ministrom poľnohospodárstva Uhorska, presadzoval vybudovanie železničnej trate z Prešova do Margecian. Ako prvý v širokom okolí vlastnil automobil.
V Klenove sa nachádza aj kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1949.
ĽUDIA
Janko Borodáč
/1892 - 1964/
Herec, režisér, dramaturg, pedagóg, prekladateľ, jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla, národný umelec.
Vyrastal v jednej z najchudobnejších častí Prešova v Blihoch na pravom brehu rieky Torysa. Národnosťou bol Rusín a študoval na gréckokatolíckych školách s vyučovacím jazykom maďarským. V Prešove absolvoval štúdium na učiteľskom ústave. Pôsobil na školách v šarišských dedinách Pstriná a Kvačany, kde pôsobil aj po návrate z prvej svetovej vojny v rokoch 1918-19.
Na popud profesora Alberta Pražáka sa rozhodol pre divadelnú dráhu a odišiel študovať herectvo na pražské konzervatórium. Tam začala jeho kariéra jednej z najvýznamnejších zakladateľských osobností slovenského divadelníctva.
V roku 1997, v rámci osláv 667. výročia prvej písomnej zmienky o obci, bola v Klenove na kultúrnom dome odhalená pamätná tabuľa Janka Borodáča, ktorý v rokoch 1918-19 režíroval v obci prvé ochotnícke divadelné predstavenie.
