KLENOV


História Klenova sa začína písať niekedy po tatárskom vpáde do našich krajov /1241/ a možno aj skôr. Ľudia sa tu živili drevorubačstvom, povozníctvom uhlia, rudy a dreva pre Rolovu Hutu, pálením vápna, dreveného uhlia, tkaním plátna, výrobou mlynských kameňov. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno na predaj a šili krpce.


Dominantou obce je gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky /1370/. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1993. Pri chráme je pamiatkovo chránená drevená zvonica z roku 1742. 


Klenov sa nachádza v údolí, kde sa zlievajú viaceré pramene potoka Sopotnica. Miesto v severozápadnej časti obce, kde vyviera hlavný prameň, sa nazýva Pod Lipovú a poskytuje nádherné pohľady do širokého okolia. Extravilán obce tvorí geografickú križovatku viacerých cestných smerov: z Klenovského vrchu sa dolu Bystrým dostaneme až na Spiš do Margecian, dolu Braniskom sa dostaneme do obce Hrabkov, cez Doliny vedie cesta do Prešova, cez Malú dolinku chodili naši predkovia do Kvačian a cestou od chotára sa dostaneme do neďalekých Miklušoviec. 


V blízkosti obecného úradu je tenisový kurt a detské ihrisko pre najmenších. Hospodársky dvor tvorí zázemie pre chov oviec a produkciu ovčieho syra. Z rázcestia Staré Bystré vedie lesná cesta krásnym lesným porastom až na Čarnu horu /pohorie Čierna hora/, ktorá predstavuje raj pre hubárov a zberateľov lesných plodín /čučoriedky, maliny/. Staré Bystré je aj miestom, kde sa uprostred nádhernej prírody nachádza ubytovacie turistické zariadenie chata Klenov. Časti Bystré, tesne na hranici Šariša a Spiša, dominuje budova starej horárne. 


Klenov je ideálnym miestom výstupu na Roháčku /1028,5 m n.m./, najvyšší vrch pohoria Čierna hora, a na neďaleký skalnatý vrch Čierna hora /1024 m n.m./, odkiaľ je za dobrej viditeľnosti nádherný výhľad na vzdialené Vysoké Tatry a Slanské vrchy, či na bližšiu Kojšovskú hoľu a Šarišskú vrchovinu. 


Obec, jej bezprostredné okolie a pohoria Čierna hora a Šarišská vrchovina ponúkajú ešte mnoho ďalších turistických zaujímavostí a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, ktoré môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich
digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou.


A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách šarišskou krajinou:






HISTÓRIA


Prvé písomné zmienky o Klenove sa rôznia. Historici zachytávajú prvú písomnú zmienku v roku 1330, keď sa spomína ako farnosť Clencberk (Clemberc). 

Táto zmienka súvisí s nariadením panovníka, podľa ktorého uhorské duchovenstvo platilo pápežskej kúrii desiatky, na čo mali dohliadať majitelia poddanských dedín. V údolí Sopotnice to boli šľachtici z drienovského hradu. 

Podľa farských záznamov tu bola založená fara už v 12. storočí. Malá osada mohla vzniknúť v 10. storočí alebo ešte skôr. V tom čase bol vybudovaný aj menší hrad na mieste, ktoré sa dodnes volá hradisko. V roku 1332 drienovský zeman Kajul predal šľachticovi Viliamovi Drughetovi dediny Sedlice, Miklušovce a Klenov. 

Názov obce sa počas histórie niekoľkokrát zmenil - 1330 - Clenberk, Clemberk, 1386 - Sopothnicha, 1786 - Klembeg, 1920 - Klembrak, 1927 - Klembarok, 1948 - Klenov. 

Najviac obyvateľov /651/ sa uvádza pri sčítaní ľudu z roku 1961. V roku 1991 to bolo už len 279 obyvateľov. 

Prameň Sopotnica

Obec Klenov sa nachádza v údolí, kde sa schádzajú viaceré pramene potoka Sopotnica, hlavný prameň sa nachádza v severozápadnej časti obce Pod Lipovú.

Dĺžka Sopotnice je 15,5 km a medzi Kysakom a Veľkou Lodinou sa vlieva do Hornádu. Na Sopotnici bolo vybudovaných niekoľko vodných mlynov /napr. v Miklušovciach/. Z miesta, kde pramení, je nádherný výhľad do okolia.

Roháčka

Klenov je ideálnym miestom výstupu na Roháčku /1 028,5 m/, najvyšší vrch pohoria Čierna hora. Výhľad z nej nie je dobrý kvôli hustému porastu. Nájdete tu vrcholovú knihu v nerezovej schránke.

Čierna hora

Vynikajúci výhľad však poskytuje neďaleký skalnatý vrch Čierna hora /1 024 m/, kde je osadený kríž. Je to príjemné miesto na dlhší oddych vrátane ohniska.


CIRKEV


Gréckokatolícka farnosť 

Ochrany Presvätej Bohorodičky



Farský úrad:

Klenov 52
051 778 22 88, 0903 630 845, 0944 343 367
farnost.klenov@gmail.com, klenov@grkatpo.sk
Správca farnosti:
Mgr. Patrik Palčo

Filiálky:

Brežany - Chrám sv. Lukáša, 1726 /NKP/

Kvačany - Chrám sv. Michala archanjela, 1796

Jurisdikčné územie:

Bajerov, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Kojatice, Krížovany, Ondrašovce, Ovčie, Rokycany, Široké, Víťaz, Žipov

Protopresbyteriát: Prešov

Prešovská archieparchia

Farský chrám 

Ochrany Presvätej Bohorodičky


V strede obce sa nachádza ranogotický gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1370. Jeho dominantnou súčasťou je drevená zvonica z roku 1742, v ktorej sa nachádzajú zvony Cyril a Metod z roku 1648 a z roku 1918. Je na nich latinizovanou formou rusínčiny napísané: "Dar Josifa Cmora i Klembarskych virnikov." Chrám je ohradený múrom.

Chrám bol upravovaný v 16. a 18. storočí a v roku 1913, kedy bol interiér dotvorený maľbami akademického maliara Mikuláša Jordána. Pribudol ikonostas a v roku 1914 lavice. Všetky náklady financoval barón Emericius /Imrich/ Ghillányi z Fričoviec /1860-1922/. Jeho rodový erb sa nachádza na ikonostase nad carskými dverami ako i na ľavej prednej lavici.

Imrich Ghillányi bol šarišským županom, v rokoch 1913-17 bol ministrom poľnohospodárstva Uhorska, presadzoval vybudovanie železničnej trate z Prešova do Margecian. Ako prvý v širokom okolí vlastnil automobil.

Chrám bol 5. novembra 1993 vyhlásený  za národnú kultúrnu pamiatku.

V Klenove sa nachádza aj kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1949. 

ĽUDIA


 Janko Borodáč

/1892 - 1964/

Herec, režisér, dramaturg, pedagóg, prekladateľ, jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla, národný umelec. 

Vyrastal v jednej z najchudobnejších častí Prešova v Blihoch na pravom brehu rieky Torysa. Národnosťou bol Rusín a študoval na gréckokatolíckych školách s vyučovacím jazykom maďarským. V Prešove absolvoval štúdium na učiteľskom ústave. Pôsobil na školách v šarišských dedinách Pstriná a Kvačany, kde pôsobil aj po návrate z prvej svetovej vojny v rokoch 1918 - 19.

Na popud profesora Alberta Pražáka sa rozhodol pre divadelnú dráhu a odišiel študovať herectvo na pražské konzervatórium. Tam začala jeho kariéra jednej z najvýznamnejších zakladateľských osobností slovenského divadelníctva.

V roku 1997, v rámci osláv 667. výročia prvej písomnej zmienky o obci, bola v Klenove na kultúrnom dome odhalená pamätná tabuľa Janka Borodáča, ktorý v rokoch 1918-19 režíroval v obci prvé ochotnícke divadelné predstavenie.