BREŽANY
Aj keď Brežany patria medzi malé obce /180 obyvateľov/, sú veľmi známe vďaka gréckokatolíckemu drevenému Chrámu /Cerkvi/ sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza mimo najväčšej koncentrácie drevených kostolíkov na severovýchodnom Slovensku.
Stavba je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky a patrí medzi najstaršie drevené kostolíky na našom území /1727/. Interiér chrámu, vrátane ikonostasu, ktorý dodržiava tradičné byzantské rozmiestnenie ikon, pochádza z prvej polovice 18. storočia. Barokový ikonostas je z roku 1733 a hlavný oltár, tiež v barokovom slohu, je z roku 1782. Z rovnakého roku pochádza aj obraz Františka Ferdynandyho Korunovanie Panny Márie umiestnený na murovanej menze.
V Brežanoch nájdete aj tri pramene veľmi chutnej minerálnej vody, pričom dva sa využívajú ako studne a tretí v strede obce slúži verejnosti.
V blízkosti obce je tiež niekoľko lokalít s nádhernými výhľadmi na širšie okolie. Najkrajšie pohľady poskytujú lokality Lesík /494
m n. m./ a Bučina /529,4 m n. m./.
Ďalšie turistické zaujímavosti Brežian a okolia a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. Skopírujte si ich v počítači do vlastného účtu Google, kde ich môžete upravovať a dopĺňať o vlastné trasy, body záujmu, fotografie a ďalšie užitočné informácie, ktoré vám pomôžu pri plánovaní výletov a orientácii v teréne.
Historický chodník - mapa
HISTÓRIA
Dedina vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou už v druhej polovici 13. storočia. V roku 1329 zeman Beke z Bajerova dal svojmu familiárovi Jánovi, synovi Martina, časti majetku v rozsahu štyroch popluží /320 - 480 ha/, vyčlenený z chotára Bujakova od Rokycian. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o už jestvujúcej dedine Bujakov. V roku 1329 sa obec uvádza v tvare Boyak, neskôr ako Buyak, Buayak /1355/, Bujakow /1786/, Brežany /1956/; maďarsky Buják, Sárosbuják.
Časť Bujakova aj po roku 1329 patrila zemanom z Bajerova. Začiatkom 15. storočia patrila obec Cudarovcom, neskoršie Rozgonyiovcom, Joanelliovcom a v 19. storočí Pulskym.
V roku 1427 mala obec 15 port /usadlostí/, v roku 1787 mala 16 domov a 107 obyvateľov, v roku 1828 tu bolo 19 domov a 146 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a domácimi remeslami /tkáčstvom, košikárstvom a výrobou metiel/.
Na začiatku 18. storočia obec ničili povodne a ľadovec, takže Šarišská župa tu v roku 1702 vyslala delegátov na obhliadku škôd. Okrem toho sa aj tu usadili vojaci cisárskej armády a vyžadovali potraviny.
Zápisy bajerovskej krstnej matriky spomínajú v rokoch 1798 - 1800 v Brežanoch priezviská Haďari, Hrabovecký, Jarkovský, Vrábeľ.
Brežany vždy patrili medzi malé osady. Boli filiálkou starobylej gréckokatolíckej farnosti Klenov, o čom svedčí aj záznam v súpise z Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie z roku 1788. Obec je v súčasnej dobe aj filiálkou rímskokatolíckej farnosti v blízkom Bajerove.
V roku 1959 tu bolo založené JRD /Jednotné roľnícke družstvo/. V 2. polovici 20. stor. časť obyvateľov pracovala aj v priemyselných podnikoch v Košiciach a v Prešove.
Národná škola v Brežanoch fungovala v rokoch 1945- 48 v dome Jána Gumana /č. d. 32/. Triedni učitelia boli p. Harničar a p. Gletečko.
V rokoch 1948- 53 bola škola u p. Lukáča. Triedni učitelia vtedy boli p. Dulin, p. Behyl, p. Dzurik. V rokoch 1953- 68 bola škola u p. Mateja Beňku /č. d. 10/ a triednymi učiteľmi boli p Haberová a p. Exemberger.
V roku 1968 bola dokončená nová škola spojená s kultúrnym domom. Až do roku 1976 bol triednym učiteľom p. Vargečko.
Po roku 1976 navštevujú deti z Brežian základnú školu v neďalekom Bajerove.
Na území katastra obce sa rovnomerne prelínajú plochy poľnohospodárskej krajiny s trvalo trávnatými porastmi, využívanými na pasenie, a plochy lesnej krajiny.
Zástupcami fauny sú predovšetkým zajac poľný a lesný, srna, jeleň, líška, rys ostrovid, diviak a sezónne v období tuhých zím aj vlk. Operencov zastupuje bažant, prepelica, lietavých vtákov dudok obyčajný, hrdlička divá, jastrab, pinka, sojka, sokol, straka, škovránok, trasochvost, vrabec, sezónne sýkorka, lastovička a vrana.
Kedysi sa obyvatelia Brežian živili poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a domácimi remeslami /tkáčstvom, košikárstvom a výrobou metiel/, dnes vidiecke prostredie v doline Ondrašovského potoka uprostred malebných kopcov Šarišskej vrchoviny, lesy plné húb a blízkosť krajského mesta Prešov dávajú dobré predpoklady pre rozvoj prímestskej turistiky.
Od roku 1948 sa vo vedení obce vystriedali:
1948 - komisár obce Ján Guman
1951 - predseda MNV /miestny národný výbor/ Ondrej Rečičár
1953 - predseda MNV Pavel Kollár
1954 - predseda MNV Ján Matta
1960 - predseda MNV Ondrej Lukáč
1964 - predseda MNV Jozef Guman
1971 - predseda MNV Anton Guman
1990 - starosta obce Anton Guman
1998 - starosta obce Bc. Jaroslav Kočamba
2015 - starostka obce Mgr. Mária Gumanová
Erb obce
Strieborná býčia hlava v zlatej zbroji v červenom štíte symbolizuje chov dobytka podľa odtlačku pečatidla obce z 2. polovice 18. storočia.
Minerálny prameň
Na území obce sú až tri pramene, pričom dva sa využívajú ako studne a ten tretí v strede obce slúži verejnosti. Tí starší sú zvyknutí na vodu z tejto studne od malička. Prameň veľmi chutnej minerálnej vody je chránený dreveným prístreškom a vedľa neho stojí drevený altánok. Bol vybudovaný ešte pred 1. sv. vojnou a neskôr upravený.
Pred desiatkami rokov stáli vždy v nedeľu ráno pri tomto prameni vedrá. Keď šli ženy vyobliekané do kostola, niesli si so sebou prázdne vedrá. Tie nechali pri prameni a vydali sa na omšu do kostola na kopci. Pri návrate nabrali do vedier vodu a odnášali si ju domov.
Voda je podľa celkovej mineralizácie 850 mg/l preplynená oxidom uhličitým v množstve od 1 080 do 2 200 mg v litri. Zaraďuje sa medzi kvašné vody a švabľovky Šariša.
Národná kultúrna pamiatka
Chrám sv. Lukáša Evanjelistu
V Brežanoch sa nachádza drevený gréckokatolícky Chrám /Cerkov/ svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727 - jeden z najstarších drevených kostolíkov na Slovensku a zároveň jediný drevený kostolík v okrese Prešov aj v celej Šarišskej vrchovine. Je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.
Architektúru chrámu predstavuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiacu ako predsieň chrámu.
Drevená zrubová stavba sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej predstavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom.
Hlavný oltár je barokový z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere.
Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú zobrazení kľačiaci fundátori chrámu, ktorí sa modlia na kolenách k ukrižovanému Kristovi.
Súčasťou areálu je historický cintorín, kde môžete nájsť aj hroby a kríže staršie než 100 rokov. Najmä železné kríže pôsobia pútavo. Časť cintorína je vyhradená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov, ktorých dĺžka nepresahuje 1 meter a sú na nich drevené kríže nie väčšie než 20 cm.
Chrám je vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi.
Kontakt na pani kostolníčku, ak si chcete prezrieť interiér chrámu: p. Mária Lucová - 0915 479 640
CIRKEV
Rímskokatolícka farnosť sv. Michala archanjela
Obec je filiálkou rímskokatolíckej farnosti Bajerov.
Na jej zriadenie dal koncom 18. storočia podnet tunajší zemepán Michal Roll. Rímskokatolíci z obcí Bajerov, Kvačany a Žipov v tom čase patrili do farnosti Sedlice, veriaci z Rokycian do Radačova a veriaci z Brežian do Svinnej. Do tohto úsilia Roll zapojil aj predstaviteľov Šarišskej župy.
V januári 1798 vznikla komisia, ktorá zisťovala vzdialenosti medzi obcami a stavy veriacich v jednotlivých obciach. Na základe posúdenia tejto komisie bol do Jágra /terajší Eger v Maďarsku/ biskupovi Karolovi Esterházymu poslaný spis, v ktorom bol požiadaný o zriadenie novej farnosti v Bajerove.
Do každej filiálnej obce by tak farárovi cesta netrvala viac ako pol hodiny. Michal Roll sa zaviazal, že sa osobne postará o byt pre farára, organistu a o vybudovanie školy. Vyčlenil na to aj svoje pozemky v okolí kostola. Farníci v zastúpení svojich richtárov sa zaviazali na všetky stavby doviezť kameň.
Ešte v tom istom roku bola zriadená nová Bajerovská farnosť s filiálnymi obcami Rokycany, Žipov, Brežany a Kvačany. Prvým farárom bol Michal Tomaškovič, ktorý sa 14. 4. 1798 ujal duchovnej služby. 7. augusta toho istého roku to potvrdila aj miestodržiteľská rada.
Farský úrad:
Bajerov 30
0917 419 966
bajerov@abuke.sk
Kňazi vo farnosti:
Mgr. Radoslav Krenický - farár
Dekanát Prešov - II.
Kňazi farnosti od roku 1798
1. Michal Tomaškovič /1798 - 1825/
Prvý farár pôsobiaci v tejto farnosti. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva, patril do skupiny slovenskych národneorientovaných kňazov bernolákovskej generácie. Pod jeho vedením postavili v Bajerove v rokoch 1808-1809 farskú budovu.
2. Andrej Lukáč /1825 - 1879/
Druhý farár pochádzal z Močidľan a bol infirmárom prešovského dištriktu. V Bajerove prežil 4 epidémie cholery a za jeho hrdinský postoj voči chorým ho v roku 1857 cisár vyznamenal Rádom zlatého kríža. Na jeho hrobe v Bajerove je nápis "Tu odpočiva verní služebník boskí Andreas Lukacs 54 roki jak pleban Bajerovski +1879 zlatým krížem zasluhach od najjasnejšího kráľa ozdobení. Narodil sa 1797."
3. František Jávorský /1879- 1891/
Počas jeho pôsobenia bola opravená farská budova a taktiež zadovážil pre farský kostol dva zvony.
4. ICDr Pavol Virágh /1891- 1902/
Narodil sa v Chabžanoch /dnes súčasť obce Lemešany/.
5. Ján Prokopovič /1902 - 1938/
Od roku 1928 bol aj prešovským dekanom. Vedel pekne maľovať a sám vymaľoval za svojho pôsobenia aj bajerovský kostol.
6. Vincent Janitor /1939 - 1952/
Do farskej kroniky napísal obsiahle spomienky na svoje účinkovanie v bajerovskej farnosti. Tieto vyznania svedčia o jeho láske k ľuďom, ku kraju a svojmu povolaniu. Keď ho oslovovali "veľkomožný pane", on ich opravil - Ja som váš duchovný otec.
7. Juraj Jendželovský /1952 - 1953/
Pôsobil tu iba štyri mesiace. Mal opletačky s ŠTB pre údajnú tajnú vysielačku, ktorú eštebáci hľadali na povale kostola a vo farskej budove. Hneď potom ho zaistili. Bol odsúdený na 18 rokov straty slobody a internovaný do Jáchymovských uránových dolov. Väznený bol do roku 1960 a mimo duchovnej služby bol ešte ďalších 6 rokov. Zomrel v r. 2004 v Michalovciach. Samozrejme, že žiadna vysielačka sa nenašla, podobne ako u mnohých iných podobne odsúdených.
8. Karol Džupina /1953 - 1955/
V roku 1951 bol internovaný v Ptp /pomocný technický prápor/ v Mučeníkoch. Po niekoľkých mesiacoch bol prepustený. 15. 2. 1953 prišiel za administrátora do Bajerova. Po troch rokoch pôsobenia bol dislokovaný do Raslavíc pri Bardejove.
9. Mons. Michal Adam /1955 - 1974/
V roku 1943 dostal titul pápežského komorníka. Do farnosti za ním prichádzalo mnoho kňazov, ktorých poznal ešte zo svojho pôsobenia v Košiciach, kde pôsobil na biskupskom úrade i pri výchove kňazského dorastu. Pod jeho vedením prebehla generálna oprava farského kostola v Bajerove. V roku 1968- 70 sa iniciatívne zapojil do Diela koncilovej obnovy. Bol vážnym kandidátom na post košického biskupa, čo sa však neuskutočnilo pre "bratskú pomoc sovietských vojsk" v roku 1968 a následnú normalizáciu. V roku 1973 oslávil v Bajerove 50. výročie svojej kňazskej vysviacky za veľkej účasti veriaceho ľudu.
10. p. Lukáš Ladislav Vrábeľ OFM /1974 - 1990/
Počas komunizmu bol 17. apríla 1950 zaistený a deportovaný do Hronského Beňadika. Odtiaľ ho s ostatnými františkánmi deportovali do Kostolnej pri Trenčíne. Pracoval v Ptp na výstavbe elektrárne. 1. mája 1950 bol prepustený. Ešte toho istého roku bol však povolaný do Ptp vo Svätej Dobrotivej. Potom nasledovali ďalšie miesta, kde manuálne pracoval ako príslušník Ptp na rozličných stavbách socializmu: v Strašiciach, Hornej Planej, Kadani, Rajhrade, Novom Jičíne, Bratislave, Plaveckom Podhradí, Zvolene, Hronseku, Komárne a Banskej Bystrici.
V Kadani ho podrobili nepríjemnému vyšetrovaniu, lebo z tábora ušli saleziáni Anton Hlinka a don Sitár, s ktorými bol ubytovaný v jednej izbe. Počas pobytu v Ptp bol v roku 1951 odsúdený Štátnym súdom vo Zvolene za trestný čin prechovávania nedovolenej literatúry, resp. letákov Dr. Ladislava Janusa "Hmota sa búri". Odsúdili ho na päť mesiacov straty slobody. Po návrate do civilného života pracoval ako elektromontér "Krížiku" Prešov. V roku 1969 sa vrátil do kňazskej služby. V Bajerove pôsobil od roku 1974. Svojej práci sa venoval s veľkou horlivosťou. Pustil sa do opravy farskej budovy a okolia kostola v Bajerove, na ktorom bola obnovená aj fasáda. Veľmi často ho bolo vidieť na prechádzkach po okolitých lesoch, ktoré poznal ako vlastnú dlaň. V roku 1991 bol rehabilitovaný za nespravodlivé rozsudky.
11. ThDr Pavol Čech /1990- 2005/
Počas svojho pôsobenia vo farnosti obnovil činnosť kresťanskej organizácie Slovenský orol. Bol vymaľovaný kostol a vymenené okná v kostole v Bajerove. V decembri 2004 bol konsekrovaný kostol vo filiálnej obci Žipov, ktorý si veriaci opravili z vlastných zdrojov.
12. Mgr. Miroslav Marcin /2005 - 2020/
Rodák z Kapušian pri Prešove. Pôsobil ako kaplán vo farnostiach: Sešovce (1999), ZVS (1999), Veľké Kapušany (2000-2005). Svoju prvú farnosť sv. Michala archanjela v Bajerove spravoval od 1.7.2005 do 1.7.2020.
Za jeho pôsobenia bol rekonštruovaný interiér farskej budovy, farský dvor, vybudovaná kanalizácia. Rekonštrukciou prešla aj časť farského kostola, strecha (2009), fasáda (2019), bola postavená nová sakristia (2010), nový vchod na chór (2019). Zveľadené bolo aj okolie kostola, vybudované chodníky (2013), oplotenie (2014), okolo kostola bola inštalovaná krížová cesta (2015), vybudovaná kaplnka sv. Jána Pavla II. (2011) i kaplnka fatimskej Panny Márie (2020).
Vo filiálnej obci Brežany v kostole sv. Lukáša bol v spolupráci s obecným úradom zrekonštruovaný ikonostas. V roku 2013 sa začalo s výstavbou nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý 29.10. 2017 konsekroval Mons. Bernard Bober košický arcibiskup- metropolita.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Svoj vlastný kostol rímskokatolícki veriaci v Brežanoch až do roku 2017 nemali. Na slúženie svätých omší využívali priestory dreveného Chrámu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý patrí Gréckokatolíckej cirkvi.
V Brežanoch žije okolo 180 ľudí, z toho približne 150 je rímskokatolíckeho vyznania. Jedným z nich je kurátor Jozef Matta, ktorý bol spolu so svojou rodinou veľkým iniciátorom výstavby kostola:
"Jednoznačne nám v dedine chýbal chrám. Starší a chorí ľudia sa nemohli zúčastňovať na svätých omšiach, lebo kostol na kopci bol pre nich privysoko, navyše v zime tam bolo veľmi chladno."
Postaviť kostol nebolo jednoduché, boli tu obavy, ako to celé dopadne. Napokon kúpili pozemok priamo v obci, vybavili všetky potrebné povolenia a ľudia začali so zbierkami. V roku 2013 sa konalo požehnanie základov kostola.
Pri samotnej stavbe pomáhali najmä miestni obyvatelia, ale aj ľudia z okolia. Organizovali sa zbierky, najprv v Brežanoch, neskôr aj v ďalších dedinách. Starostka obce Mária Gumanová vyzdvihuje hlavne pomoc kurátorov, ktorí boli poruke každý deň:
"Jozef Matta robil takmer všetko a to denno-denne. Patrí mu za to veľká vďaka a úcta. Rovnako aj Milanovi Hricišákovi. Pretože práve touto svojpomocou sme veľmi veľa ušetrili. Poďakovať sa treba aj našim dôchodcom, ktorí chodili pomáhať, ale aj iným robotníkom mimo našej obce, ktorí vo veľkej miere pomohli zadarmo. Samozrejme, treba sa poďakovať nášmu pánovi farárovi, že sa nebál ísť do toho, a tiež ženám, ktoré zbierali peniaze, boli naozaj veľmi aktívne. Spomeniem aj najstaršieho pomocníka, 85-ročného bývalého kostolníka Jozefa Gumana, ktorý ešte nosil kvádre, čo je úctyhodné."
Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober 29. októbra 2017 konsekroval nový chrám. Je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Symbolicky k nemu vedie sedem schodov.
Gréckokatolícka farnosť
Ochrany Presvätej Bohorodičky
Obec je filiálkou gréckokatolíckej farnosti Klenov.
Takmer všetci obyvatelia obce boli pôvodne gréckokatolíci, avšak v 50-tych rokoch minulého storočia prešli z dôvodu násilnej pravoslavizácie k západnému obradu.
Drevený Chrám /Cerkov/ sv. Lukáša Evanjelistu je do dnešných dní vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi.
Filiálky:
Brežany - Chrám sv. Lukáša, 1726 /NKP/
Kvačany - Chrám sv. Michala archanjela, 1796
Jurisdikčné územie:
Bajerov, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Kojatice, Krížovany, Ondrašovce, Ovčie, Rokycany, Široké, Víťaz, Žipov
ĽUDIA
Miroslav Janič
Rezbár Miroslav Janič má k rezbárčeniu vzťah už od detstva, aj keď bol pôvodne sústružníkom. Vôňa dreva mu však učarovala a mohutné kmene stromov vnímal ako výzvu. Začínal s menšími plastikami, ale postupne začal tvoriť nadrozmerné sochy. Na konte ich má už najmenej sto a takmer polovica z nich je v Poľsku. Len čo zvládol prácu s dlátami aj motorovou pílou, jeho novou výzvou sa stali hudobné nástroje. Vyrobil ich už 17, ale k dokonalosti im vraj stále niečo chýba.