V historických záznamoch sa Podhradík spomína už v roku 1363 pod názvom Waralia, ojedinele Šebeš Waralia. Maďarské názvy, ktorých pôvodcami boli zemepáni, vyjadrovali skutočnosť, že dedina vznikla pod hradom Šebeš. 

V roku 1755 bol na nižnom konci obce postavený kostol, ktorý bol viackrát upravovaný až ho napokon v máji 1992 zbúrali, keďže sa na ňom objavili statické vady a nebolo možné ho zachrániť. Na jeho mieste stojí od roku 1994 nový rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice.

Každá obec, v ktorej sa vyvinula nejaká administratíva, snažila sa signovať svoje písomnosti vlastným znakom, pečaťou. V symbolickej rovine vyjadrovala charakteristiku obce, na základe ktorej sa odlišovala od ostatných obcí.

Z Podhradíka sa zachovalo nedatované typárium /pečatidlo/ pravdepodobne z druhej polovice 19. storočia, ktoré sa dnes nachádza v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove. Je to zatiaľ najstarší zachovaný symbol obce. Pravdepodobne obec používala aj staršie pečatidlo minimálne z konca 18. storočia. 

Kruhopis typária v maďarskom jazyku znie: SÁROS MEGYE SEBESVÁRALJA KOZSÉG PECSÉTJE /Šarišská župa, pečať obce Podhradík/.

Súčasné symboly obce Podhradík tvoria erb, pečať a vlajka, od ktorých je odvodená aj zástava a štandarda starostu.

V pečatnom poli je vyobrazený vpravo otočený na pažiti stojaci Baránok, držiaci na žrdi zástavku ukončenú lastovičím chvostom. V celoslovenskom meradle je už veľa obecných erbov s motívom Baránka Božieho, preto z dôvodu identifikácie a jedinečnosti bol symbol Baránka doplnený o figúru hradu. Aj súčasný názov obce korešponduje s týmto dopĺňajúcim motívom.

Medzi najstaršie rodiny v Podhradíku patria rodiny Karahutová, Hajtášová a Vargová. Živili sa prevažne ako roľníci alebo prácou v lese. Do roku 1926 žili v obci aj židovské rodiny Fraiman Wili, Simon Antal a rodina Raisch, ktoré sa zaoberali obchodovaním.  

V roku 1890 obec postihla cholera, pri ktorej zomrelo 18 ľudí. O štyri roky neskôr zasiahli obec veľké záplavy, pri ktorých zahynula jedna osoba. 

Na začiatku 1. sv. vojny boli 31. júla 1914 vyhláškou Okresného úradu povolaní do základnej služby aj viacerí obyvatelia Podhradíka. Na fronte padli Ján Repka, Ján Mihálik a Ján a Štefan Vargovci.

V roku 1925 bola ukončená výstavba ľudovej školy - vyučovanie sa začalo s 35 žiakmi.

Neskoršie vojnové roky znova znásobili biedu, zvlášť v čase, keď sa ľudia nechcene stali hostiteľmi nemeckých a ruských vojakov.

Roky po vojne priniesli určité skvalitnenie života v obci. V roku 1950 začala premávať prvá autobusová linka a v roku 1957 sa v akcii Z /svojpomocná dobrovoľnícka brigáda/ začalo s výstavbou kultúrneho domu. V roku 1958 bol v strede obce postavený železobetónový most cez potok Šebastovka, bola vybudovaná nová asfaltová cesta medzi Podhradíkom a Vyšnou Šebastovou a začalo sa s výstavbou hospodárskych budov na novovzniknutom JRD /Jednotné roľnícke družstvo/. V ďalších rokoch pribudla nová hasičská zbrojnica, verejné osvetlenie a v roku 1976 aj verejný vodovod.

28. júla 2004 postihla Podhradík povodeň, ktorá spôsobila značné škody na majetku obce aj súkromnom majetku obyvateľov. 

V poslednej dobe však obec podstatne zmenila svoju tvár. Vďaka vytvoreným podmienkam a investíciám boli zrealizované projekty, ktoré významne zvýšili úroveň života. Vznikli nové ulice s inžinierskymi sieťami, ktoré umožňujú jej ďalší demografický rast.

Bol postavený nový kostol a dom smútku s priľahlým parkoviskom, zvonicou a chodníkom. Prebehla komplexná rekonštrukcia verejných priestranstiev a lávok cez potok spolu s rekonštrukciou budov materskej školy a obecného úradu.

Obec je plynofikovaná, má zrekonštruovanú elektrickú sieť, miestny rozhlas aj verejné osvetlenie. Postavili sa parkoviská, oddychové zóny, tenisové ihrisko, prístavba kultúrneho domu, drevené autobusové zastávky a informačné tabule. 

www.podhradik.sk 

Národná kultúrna pamiatka hrad Šebeš je archeologická lokalita so zvyškami hradu z 13. storočia, ktorá sa nachádza na úpätí Slanských vrchov vo výške 529 m n. m., na pahorku tesne nad obcou Podhradík.

Pôvodne údajne na tomto mieste existoval majetok zvaný Havranov príbytok, ktorý bol už od roku 1285 opustený. Pomenovanie Havran vychádzalo z oblečenia čierneho habitu príslušného rytierskeho rádu, preto sa predpokladá, že pôvodne tam stál drevený strážny hrádok. 

V donačnej listine z roku 1315 kráľ Karol Róbert potvrdil rytierovi Synkovi vlastníctvo jeho doterajších majetkov, súčasťou ktorých bol aj hrad Šebeš. Predpokladá sa, že v rokoch 1307-15 bol hrad vystavaný už ako kamenný. Až do roku 1491 patril Synkovým potomkom. Kráľ Vladislav ho potom daroval mestu Košice. 

V roku 1528 hrad prepadli a vypálili obyvatelia Prešova, ktorí mali s majiteľmi hradu dlhoročný pozemkový spor. Spor sa v roku 1475 dostal až pred súd, ale ani ten ho nevyriešil. 

František Sebesi, ktorý hrad spravoval, sa snažil o urovnanie sporu dohodou, preto poslal richtárovi Prešova posolstvo s návrhom na riešenie. Richtár pod zámienkou uzatvorenia dohody prenikol na hrad s vojskom a obsadil ho. Sebesiho a kastelána Gerakiho dal obesiť na hradnú bránu a hrad nechal podpáliť. Panovník za to zosadil richtára a potrestal občanov mesta Prešov. 

Hrad však už neobnovili a po čase zanikol. Hradisko pustlo až do roku 2012, kedy sa začalo s jeho archeologickým výskumom /Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, Triglav s.r.o./ a sprístupnením verejnosti.

Murovaný hrad bol vystavaný na 8 m širokej a 60 m dlhej strmej ostrožine. Jej miernejšia východná strana bola zabezpečená do skaly vytesanou 8-10 m širokou a 5-6 m hlbokou šijovou priekopou. Na okraji plošiny sa tiahol obvodový múr. Na západnej strane stála vo vzdialenosti 5 m od jeho okraja kruhová veža s priemerom 5 m a múrom hrubým 1,5 m. Veža bola postavená v smere prístupu. Vo východnej časti ostrožiny bol na okraji šijovej priekopy obytný palác s rozmermi 9x6 m. Jeho západná stena bola zároveň obranným múrom nad vstupom do hradu. Za ním je vo vzdialenosti 21 m šijová priekopa, v severovýchodnej časti hradu bolo valové opevnenie.

Z hradného vrchu, ktorý je očistený od nadbytočných drevín a upravený tak, aby mohol slúžiť ako turistický cieľ, sa naskytá pekný výhľad na Šarišský a Kapušiansky hrad či na Stráže. 

Hrad povstal zo zeme vďaka iniciatíve obce Podhradík a nadšencov pre záchranu hradov zo združenia Rákociho cesta. 

Pozostatky hradu Šebeš sú súčasťou Prešovskej hradnej cesty, ktorú tvoria zrúcaniny šiestich hradov v okolí Prešova - Šariš, Kapušany, Šebeš, Soľnohrad, Obišovce a Lipovce.

https://www.hrad.wbl.sk/

Rímskokatolícka farnosť 

Najsvätejšieho mena 

Ježiš a Mária

Podhradík je filiálnou obcou Farnosti Prešov - Nižná Šebastová. Farnosť bola založená v roku 1332 vo Vyšnej Šebastovej, v roku 1656 bola preložená do Nižnej Šebastovej.

Má tieto filiálky: Ľubotice, Okružná, Podhradík, Severná, Šarišské Lúky, Vyšná Šebastová

20. jún 1999 vošiel do histórie farnosti ako deň prvej primičnej sv. omše novokňaza, rodáka z Podhradíka, Mgr. Dušana Nemca, ktorého 16. júna 2002 nasledoval salezián Mgr. Peter Varga a 19. júna 2005 Mgr. Peter Nemec. 

Farský úrad:

Slanská 21, Prešov 

051 381 00 45
funsebastova@gmail.com

Kňazi vo farnosti:

Mgr. Stanislav Radvanský - farár

PaedDr. Marián Radimák - kaplán

www.niznasebastova.fara.sk 

Dekanát Prešov - mesto, Košická arcidiecéza

Kostol Najsvätejšej Trojice

V roku 1755 bol na nižnom konci Podhradíka postavený kostol, ktorý bol viackrát upravovaný až ho napokon v máji 1992 zbúrali, keďže sa na ňom objavili statické vady a nebolo možné ho zachrániť. Na jeho mieste stojí od roku 1994 nový rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice. 

Jeho základný kameň posvätil sv. Otec Ján Pavol II. na letisku vo Vajnoroch 22. apríla 1990. Kostol postavili obyvatelia obce väčšinou svojpomocne. V roku 2014 bol zmodernizovaný jeho interiér - boli osadené nové lavice, vitráže a osvetlenie.

Neďaleko kostola sa nachádza evanjelická zvonica, ktorá tiež prešla obnovou a dostala pekný vzhľad.

Ľešnikovo dzifčata

Folklórna skupina Ľešnikovo dzifčata vznikla v roku 2012 a tvoria ju speváčky doprevádzané husľami a harmonikárom. Jeho povolanie je lesný hospodár, preto skupina dostala tento nezvyčajný názov, ktorý v preklade zo šariščiny znamená "Lesníkove dievčatá". Skupina sa medzičasom stala známou v širokom okolí.

A takto sa predstavujú samotné jej členky:

"Sme šesc vešele špivačky, harmonika i hušličky. Radzi še ku nam Janko s Jožkom pridaju bo nas radzi majú, to nič, že v Šarišane tancuju. O to radši sebe s nami zašpivaju a pri nich omladneme a tak vešelo fungujeme.

Ľešnik nam na harmonike hra a my sme jeho dzifčata. Kontakt Vam na Maňku dame a radzi Vas zabavime i na vešeľu, mladu nevestu začepime". 

Kontakt: 0915 941 977

Jareček

Detský folklórny súbor Jareček vznikol v roku 2013.

Súbor sa prezentuje tematicky zameranými vystúpeniami, ktorými prispieva v obci k oživeniu zabudnutých tradícií /koledovanie, fašiangy, Deň matiek, výročie založenia obce atď/.