GERALTOV

Ak si chcete oddýchnuť, užiť si pohodu, ticho a čistý vzduch, to všetko nájdete v okolí obce Geraltov. Leží na juhozápadnom výbežku Nízkych Beskýd, v západnom povodí Sekčova, v nadmorskej výške okolo 505 m. Scenériu dediny dotvára nádherné pohorie Čergov.


Prvými obyvateľmi Geraltova boli šoltýs /richtár/ a usadlíci, ktorých sem priviedol niekedy v prvej polovici 14. storočia. Prišli pravdepodobne z Haliče a patrili k Rusínom. Ich hlavným zamestnaním bol chov oviec a hovädzieho dobytka. Rusínske valašské obyvateľstvo podobným spôsobom založilo desiatky osád v oblasti celého severovýchodného Slovenska, teda aj v Šariši. 


Obec tvoria tri miestne časti - Geraltov, Žatkovce a Závadka, ktoré boli v minulosti samostatnými obcami, avšak kvôli nepriaznivému demografickému vývoju boli zlúčené. Dnes tu žije len okolo 140 obyvateľov. Až donedávna počet obyvateľov neustále klesal, v posledných rokoch však dochádza k miernemu nárastu, čo dokazuje, že ľudia si začínajú znova uvedomovať hodnotu vidieka.


Dominantou obce je gréckokatolícky chrám /cerkov/ Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1792. Pri chráme sa nachádza aj cintorín, na ktorom sa zachovali staré náhrobné kamene. Nájdete tu aj súbor starých líp, ktorých vek sa odhaduje na 150 až 200 rokov. Pri starom cintoríne rastie lipa, ktorej vek je viac ako 250 rokov.

V okolí Geraltova je nádherná príroda, nachádzajú sa tu chránené biotopy s významným zložením rastlín ale aj nádherná vresová lúka. Členitý terén je vhodný pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zimnom období aj pre beh na lyžiach, keďže je tu priamy prístup do Čergovského pohoria. 


Všetky turistické zaujímavosti a desiatky kilometrov trás pre peších aj cykloturistov, ktoré ponúka okolie Geraltova, môžete podrobnejšie preskúmať na nasledujúcich digitálnych turistických mapách s GPS navigáciou. A potom sa nimi nechajte sprevádzať na Vašich potulkách malebnou krajinou Šariša:





HISTÓRIA


Dominantou obce je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1792. 

Najstarší doklad o Geraltove je v listine z roku 1339 o ohraničovaní majetku Veľkého Slivníka, ku ktorému bola pričlenená aj časť Geraltova. Zo správy vyplýva, že táto dedina jestvovala už pred rokom 1339. O šesť rokov neskôr vznikli Žatkovce /1345/ a okolo roku 1580 Závadka.

Prvými obyvateľmi Geraltova boli šoltýs /richtár/ a usadlíci na zákupnom práve.  Prišli pravdepodobne z Haliče a patrili k Rusínom. Hlavným zamestnaním tohto valašského obyvateľstva bol chov oviec a hovädzieho dobytka. Rusínske obyvateľstvo takto založilo desiatky osád v oblasti celého severovýchodného Slovenska.

O ich pôvode a etnickej príslušnosti svedčí jazyk a náboženstvo východného obradu. Prítomnosť rusínskeho obyvateľstva je v Šariši dokázateľná od prvej polovice 14. storočia. 

O tom, že obyvatelia Geraltova, Žatkoviec, Závadky a Hradiska patrili k Rusínom, nasvedčujú aj názvy miestnych honov, polí, lesov a pastvín v jednotlivých obciach. V Geraltove - pole Holica, Horbky, Borožiska, Daľnik. V Žatkovciach - pastvisko Niže sela, les Dubyny, Serednik, pole Medži puty, Háj. V Závadke - les Za Horbkom, na Kryvuli.

Už v počiatočnom období existencie sídliska postavili aj drevený chrám /cerkov/ zasvätený apoštolovi Pavlovi. Geraltov bol majetkovou súčasťou panstva Raslavice a vo vlastníctve raslavických zemanov a ich príbuzných. Podiel vlastníctva na tomto majetku mali aj zemania Oľšova. Posledným vlastníkom obce Geraltov bola rodina zemanov Semseyovcov.

V písomnostiach zo 14. stor. sa dedina vyskytuje zväčša pod názvom Geraltfalua, v písomnostiach z 15.-16. stor. len pod názvom Geralth, Gyralt. Oba dokazujú, že základom názvu je osobné meno. Z vlastníckej príslušnosti dediny v 14. stor. vyplýva, že nositeľ tohto mena nebol jej zemiansky vlastník, ale prvý miestny šoltýs. Šoltýstvo tu fungovalo ešte aj v 16. storočí.

Rusínske obyvateľstvo Žatkoviec tvorilo v 16. storočí malú dedinu. Zaoberalo sa chovom oviec, ale postupne aj roľníctvom. Podľa záznamov z roku 1863 sa na začiatku obce Žatkovce nachádzal kaštieľ a po ľavej strane pri vstupe do Geraltova nocľaháreň a vozáreň, čo potvrdzujú pozostatky základov budov oboch stavieb. Obdobná nocľaháreň bola aj v chotári obce Geraltov v Chalaši /pastvisko na ceste poľom z Geraltova do Osikova/.

Obec Závadka patrila Dessewffyovcom a Palovsayovcom a koncom 19. stor. tu mali majetky aj Bornemiszovci. Obyvatelia Závadky pracovali v poľnohospodárstve, zaoberali sa chovom dobytka, oviec a sezónne pracovali v lesoch. V 19. stor. sa tu ťažil piesok.

Z miestneho chotára pochádzajú hradištné črepy a troska železoviny. Nesúvi­sia však so životom obyvateľov tejto dediny, ktorá je mladšia, ale s vtedajšími obyvateľmi Raslavíc, prípadne Terne alebo Veľkého Slivníka.

Pri chráme sa nachádza aj súbor starých líp, ktorých vek sa odhaduje od 150 do 200 rokov. Pri starom cintoríne sa nachádza lipa, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 250 rokov.

Zvonica na cintoríne v Závadke

Zaujímavosťou v Závadke je aj drevená zvonica s historickým zvonom na miestnom cintoríne.

Predaj z dvora v Závadke 

Poľnohospodárska pôda v katastri obce je obrábaná súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Najviac pôdy obhospodaruje Radoslava Šťastná /490 ha/, ktorá sa zaoberá chovom oviec a je vlastníčkou certifikátu na predaj salašníckeho syra a bryndze. Ponúka tiež veľkonočné a vianočné jahňatá.

Príroda

V okolí Geraltova je nádherná príroda, nachádzajú sa tu chránené biotopy s významným zložením rastlín ale aj nádherná vresová lúka. Členitý terén je vhodný pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zimnom období pre beh na lyžiach, keďže je tu priamy prístup do Čergovského pohoria. V letnom a jesennom období sú lesy bohaté na huby a lesné plody. V lesoch je veľký výskyt lesnej zveri, o ktorú sa stará miestne poľovné združenie. Je úžasné kochať sa pohľadom na čriedu jelenej zveri alebo stretnúť poľného zajaca, ktorý sa pred vami postaví do pozoru.

Podľa zistenia biológov sa v katastri obce vyskytuje modlivka zelená, ktorá je národne aj európsky ohrozeným druhom. Vyskytuje sa tu aj veľká populácia strakoša červenochrbtého, ktorý patrí medzi európsky významný druh.

Ľudová tvorba

V obci sú aktívne zručné a šikovné ženy, ktoré majú vzťah k ľudovej tvorbe. Ovládajú prácu s krosnami a vedia vyrobiť prekrásne koberce a prestierania. Ovládajú taktiež makramé, paličkovanie a dekorovanie zo suchých kvetov a rastlín.

 geraltov.sk


Nezabúdajme
na kolísku svojich predkov

Не забувайме
на колиску своїх предків


FRANTIŠEK BORŠČ

GERALTOV


Z úvodného slova autora:

Hneď úvodom pre mňa vyvstala otázka, ako písať pre vás - našich rodákov, ale aj pre budúce pokolenia, aby poznali našu históriu, svoje korene, a tak vzdali úctu našim predkom, ktorí tu pod Čergovským pohorím a Nízkymi Beskydami po prisťahovaní v dávnych dobách tvorili etnikum ruských ľudí.

Písať azbukou? Kto ju pozná? Preto som sa rozhodol písať túto knihu o histórii našich obcí po slovensky. Naši predkovia vytvorili v tomto kúte svoj ostrov, kde žili, pracovali a vychovávali nové pokolenia. Odlišovali sa svojou rečou, vierou i tradíciami od okolitého sveta, chránili si svoju ruskú vieru /viru/ - to všetko ich zjednocovalo v najťažších chvíľach života, dávalo im silu.

Preto je našou povinnosťou zachovať ich dedičstvo pre budúce pokolenia. Nesmieme zabúdať na reč našich predkov, dedov v tomto kúte - v Geraltove, Žatkovciach a Závadke.

Naši predchodcovia sa nehanbili za svoju reč, preto venujme väčšiu pozornosť našim deťom, vnukom, aby sa naučili čerpať v budúcnosti z histórie predošlých čias. Žiaľ, zanikla nám škola, a naviac, aj do cirkevných obradov bola zavedená iná reč. 

V príhovoroch duchovných nepočuť naše živé slovo, ani Otče náš, iže jesi... Tam, kde nie je živé slovo, tam sa stráca reč, úcta k nej aj k tradíciám.

Plynie už siedme storočie od doby, keď naši dávni predkovia osídľovali tento kraj s nádejou, že tu nájdu šťastnejší kút pre svoj život - aj pre svojich vnukov a pravnukov. Prichádzali do tohto kúta zblízka i zďaleka pastieri, drevorubači, uhliari. Očarila ich krásna príroda, preto sa tu usídlili a našli svoj domov. Podhorská oblasť pod Nízkymi Beskydami a pohorím Čergova vyžadovala pracovité ruky, pevnú vôľu a spolupatričnosť našich predkov, aby zvládli životné ťažkosti a problémy a vybudovali v tomto regióne svoju lepšiu budúcnosť.

Rodná hruda nebola k osídlencom veľmi štedrá. Skromná úroda sotva stačila na ich obživu. Často prichádzali neúrodné roky, ľadovce, lejaky, ktoré ničili úrodu, ba prišli aj epidémie a hlad, ktoré zbedačovali obyvateľstvo. Naviac, ešte aj vrchnosť neľútostne utláčala chudobu a nútila ju platiť vysoké dane, pracovať na panskom aj niekoľko dní v týždni a odovzdávať naturálnu daň z úrody.

Túžba žiť dávala novú silu víťaziť nad prekážkami. Boli to skromnosť, pevná vôľa a viera, ktoré dokázali udržať pri živote vtedajších novo osídlencov. Počas života mnohých generácií sa udialo v tomto kúte mnoho zmien. Veľa z toho už odvial čas a odišlo to do zabudnutia. Preto je našou snahou sprístupniť na základe dostupných dokumentov život v tejto dobe, múdrosť a lásku k životu, bohaté tradície, náboženský život, školstvo, jazyk a vôbec kultúrno-spoločenský vývoj.

Vydal Obecný úrad v Geraltove, Prešov 2009 

Celá publikácia na stiahnutie v pdf

CIRKEV


 Gréckokatolícka farnosť

Narodenia Presvätej Bohorodičky


Farnosť bola v Geraltove zriadená v roku 1695, teda 356 rokov od prvej písomnej zmienky o vzniku obce. V obecnej kronike je táto skutočnosť uvedená s poznámkou, že farnosť bola pravoslávna. Budova vtedajšej farnosti sa nachádzala na nižnom konci dediny, stavba bola drevená. V blízkosti fary bol aj cintorín, kde stála drevená cerkov. Cintorín však padol do zabudnutia.

K farnosti Gerálta - Geraltova podľa schematizmu Mukačevskej eparchie z roku 1814 patrili aj gréckokatolícki veriaci v 17 obciach, v celkovom počte 633. Žatkovce do nej nepatrili, lebo tam žili väčšinou rímskokatolíci, a Závadka patrila pod farnosť Hradisko.

Cirkevná matrika bola v Geraltove vedená od roku 1769. V rokoch 1769 - 1945 pôsobilo vo farnosti Geraltov celkom 22 duchovných.

Okolo roku 1913 bola vybudovaná nová murovaná fara, čím sa zlepšili podmienky života duchovných, ktorí tu pôsobili v ďalšom období.  

Farnosť v Geraltove mala aj pozemky, na ktorých pracovali veriaci. Ešte aj v štyridsiatych rokoch 20. storočia odovzdávali naturálie. Rovnako to bolo aj vo farnosti Hradisko, kam patrili veriaci zo Závadky. Dnes je obec Hradisko filiálkou farnosti Geraltov.

V roku 1986 bolo vydané povolenie na rekonštrukciu fary. Pôvodná stavba bola odstránená a na jej mieste veriaci vybudovali terajšiu faru. 


Farský úrad:

Geraltov 32
051 459 55 00
geraltov@grkatpo.sk
Správca farnosti:

Mgr. Peter Vaško 

Farský chrám 

Narodenia Presvätej Bohorodičky


Naši predkovia pri osídľovaní Šariša nezabúdali ani na duchovný život. Veriaci si v Geraltove vybudovali drevenú cerkov /chrám/, aby si zachovali svoju vieru východného obradu. Počas ťažkých období, keď bojovali o holú existenciu, posilu a pokoj nachádzali práve vo viere.  

Pôvodná drevená cerkov bola, podľa tvrdenia pamätníkov, prevezená z Geraltova do Tročan, kde stojí dodnes. Je to najstarší pamiatkový objekt východného rítu na východe Slovenska. 

Nová murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky bola v Geraltove postavená v roku 1792. Pri cerkvi sa nachádza aj starý cintorín, na ktorom sa zachovali niektoré náhrobné kamene. V roku 1913 bola cerkov zásluhou duchovného Alexeja Kellyho zrenovovaná a vymaľovaná. 

Od 50- tych rokov 20. storočia sa v cerkvi dlhý čas neslúžili bohoslužby v gréckokatolíckom obrade, pretože komunistický režim činnosť tejto cirkvi na území Československa zakázal. Veriacim bola ponúknutá možnosť prechodu na pravoslávie. Na túto skutočnosť reagovali rôzne. Časť z nich po príchode pravoslávnych duchovných ďalej navštevovala pobožnosti, ale väčšina sa zúčastňovala náboženských obradov najmä v susednej obci Terňa, kde sú veriaci rímskokatolíckeho vierovyznania. Často došlo k tomu, napr. pri pohreboch, že nebožtíka pochovali bez farára. Obdobne aj krstenie detí sa uskutočňovalo v rímskokatolíckych kostoloch. Toto obdobie pominulo až po roku 1968, keď činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola znovu povolená. Podobná situácia bola aj v Tročanoch, lebo veriaci nesúhlasili s prechodom na pravoslávie. 

ĽUDIA


Александер Дзяк 

Alexander Dziak 

/1889 - 1929/


V Geraltove sa v učiteľskej rodine narodil Alexander Dziak. Bol pedagógom a kultúrno-osvetovým dejateľom. Po maturite na gymnáziu v Prešove /1907/ nastúpil na Bohoslovecký seminár v Prešove, ktorý ukončil v roku 1911. 

Pracoval ako katechéta a vychovávateľ v Budapešti, kde na univerzite externe študoval históriu a zemepis. Vrátil sa do Prešova a pracoval ako prefekt v internáte "Alumnea". Bol učiteľom meštianskej školy /1918-1920/ a neskôr tretím riaditeľom učiteľskej seminárie. Založil divadelný krúžok, kde hrali jednoaktovky Čechova a Gogoľa. 

Usiloval o vybudovanie pamätníka O. Duchnoviča v Prešove. Bol iniciátorom prvej národnostnej výstavy kultúrnych úspechov Rusínov-Ukrajincov Prjaševščyny, Spolku O. Duchnoviča a ruských žien /1927/. 

Stál pri vzniku Ruského klubu v Prešove. Jeho otec Joan - Janos, /1844-1890/ je pochovaný v Geraltove na miestnom cintoríne pri cerkvi.

Юрій Калман-Жаткович 

Jurij Kalman-Žatkovič

/1855 - 1920/


Pochádzal z rodu Žatkovičov zo Žatkoviec. Narodil sa v Užhorode v učiteľskej rodine. Bol historikom, etnografom, cirkevným a spoločenským dejateľom.


Марія Дуфанець 

Mária Dufancová

/1903 - 1980/

Narodila sa v Geraltove v rodine miestneho správcu farnosti. Štúdiá ukončila na Učiteľskej seminárii v Užhorode. Pôsobila v Mukačeve a od roku 1921 žila v Prešove. 

V časopise Ruskoje slovo a v jeho prílohe publikovala okolo 30 básní nábožensko-didaktického zamerania. V 30. a 40. rokoch prevažne prekladala z maďarčiny. Na konci 50-tych rokov písala v ukrajinčine a uverejňovala v periodickej tlači. Písala na aktuálne témy "Tokajik, Traktorista, Atómová bomba, Žatva, Rodná reč" a iné. Výber z diela uverejnila v zbierke "Moje zrkadlo" /1972/ a v kolektívnej zbierke "Zelenyj vinočok, červoni kvitočky" /1965/.